Elbrus I. Keď sa plní sen /when dreams come true/

Elbrus a iné sny…
Ako áno, ako nie v mojich žilách je asi cigánska krv …Zaujal ma kamarátkin nápad ísť skialpovo na Ararat, v Turecku, počula som, že nie je nič krajšie ako východ slnka nad touto božskou horou, ale.. Ale zhoršila sa politická situácia a bolo po sne. Potom však bol iný nápad ide sa do Ruska, na Kaukaz, no presne na Elbrus. Riadny kopec,vysoký, aklimatizácia, skialpinizmus, konečne niečo nové ako európske zážitky, pripravovala som sa v duchu.
Cestovka napriek skorej objednávke zájazdu prišla s navýšením ceny letenky 8 týždńov pred odchodom. Ponúkli nám vrátenie peňazí.Rozhodli sme po dlhom váhaní,že pôjdeme všetci. Balenie podľa rád mojich kamarátiek Danky a Elišky som zvládla, v hlave množstvo otáznikov. Unavená v duši po skúškach, trošku telesne zotavená po lyžovačke a skialpinizme v Livigno.
Cestovanie nocou medzi Moskvou a Minerálnymi vodami a ešte 280 km na miesto ubytovania, bolo to vyčerpávajúce, ale nedokázala som spať- ubytovanie v zľahka neupratanom priestore, kde nešla pravidelne voda, kúrenie bolo zapnuté na požiadavku, čiže, keď to domáci stihli resp. tzv. „sčas“, záchod v štýle „nehádžte-upchá sa!“ boli úvod. Izba bez skrine či poličky, v kúpelni nedokončné vešiaky, či hrdzavé časti vaničky na sprchovanie a „všetky zvuky hydiny od 5.00“ pod oknom boli základne podmienky na survivall tréning.
Prišla som na hory, vravím si v Afganistane na misii sme mali tiež pleseň v sprche, lietadlá túrovali motory od 5.30,to bola práca a toto je cesta za snom. Vydržím ako nič, posmelila som sa v duchu.
Hory neviem opísať. Tú šírotu, dĺžku a masívnosť severného Kaukazu, hranice Ruska a Gruzínska, pozriete na fotku a zlomí Vás to. Na polovice. Ihneď. Alebo nie.
Aklimatizácia šla podľa nášho sprievodcu. Mali sme krásne počasie, každý bojoval po svojom. Na kopci jazdili pomedzi nás množstvá ratrakov a skútrov. Načo??? Lebo si to ľudia zaplatili , aby sa dostali vyššie, užili si krásne fotky a iphony praskali od množstva selfies…
Komercionalizácia bola na každom kroku, aj v Putinovom kráľovstve. Krútime hlavami, ale ťažko hodnoťiť…
Úsek od najvyššej lanovky,3800 m, ktorý slúžil na výstup, bol cca 10 m široký, na jeho začiatku parking asi 15 skútrov a 10 ratrakov, od chodcov e techniky bol vyšlapaný, bol plný skupiniek, nebolo kde sa stratiť…a v dobrom počasí uvažujem, taký trošku dlhší Chopok.
Úsek konči v cca 5000 metroch kde začína dlhší traverz, prevažne ľadovcový ide cca do 5300m kde je už sedielko vulkánu a záverečný výšlap.
Oproti komercii vidíme však aj skupinky, s batohmi, ktorých hmotnosť nebolo možné odhadnúť, 25-40 kg???Prekonávali všetko vlastnou silou. Niesli si jedlo, vodu, stany. Pripomínali včelie rodiny, držali sa spolu, nohy išli v jednom rytme pri chôdzi. Mali môj hlboký obdiv.
3 dni aklimatizácie a ide sa na to, noc v bivak centre Prijut, 4100m, nakúpime 5L vody na osobu, zbalíme sa a ratrak nás vyvezie. Vynesieme veci a šup aklimatizácia do 4700m, po túre varenie v mini kuchynke, tekutiny a tekutiny. Spartaňský záchod, ktorý oproti našemu najvyššiemu na Chate pod Rysmi, nemá tú primeranú charizmu. V izbách je v kútoch sneh. Začínam mať trošku obavu, ako to v noci zvládnem. Po západe slnka sa pomaly vytratíme z kuchynky, kde nás ruský „horali“ bez mihnutia okna vyhodili od stola a oni šiesti, vytlačia nás 14 k jednému stolu, aby mali stoly dva. Moja ilúzia o tom, ako sa chovajú ľudia na vysokých horách dostáva hlboké štrbiny. Rozhodujeme sa chovať sa ako ovce.sk. Je takmer 22.00 obloha neskutočná, jasná. Neskutočná energia. Vzduch sa nezdá riedky, ale asi bude.
Vleziem do spacáka, prezliekam sa do „teplejších“ tričiek a Lubko požičiava super zateplovacie ponožky, oziaba ma. Navrhujem taktiku izby do polnoci klábosíme, aby sme aspoň trošku boli schopní zdriemnuť, čo sa aj darilo. Posledné cikanie a spánok nás premôže, noc je však dlhá a predlhá a obličky sa nedajú vypnúť, aj v tej tme vychádzame cikať rýchlo, do vetra a zimy. Ráno bolo ďaleko, nakoniec naštastie nezabudlo prísť. Dospávame, no pokúsime sa nejako prebrať, čosi zjesť. Hlava našťastie nebolí. Pomaly smer po zjazdovkách a naša dvojka po ľadovci, deň predtým lyžovanom ,na parking a ubytovňu.
Po pokuse o sprchu väčšina z nás spí, hurá zajtra je voľno.!!!

 

One thought on “Elbrus I. Keď sa plní sen /when dreams come true/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *