I am Berliner ! Ich Bin ein Berliner J. F. Kennedy 26.6.1963

//trošku o cestovaní a trošku z psychológie//
Nedovolím si ani zďaleka hovoriť o udalostiach nemeckej alebo berlínskej histórie.
Nedovolím si v týchto súvislostiach z pokory a možno aj takého ostychu nejako veľa. Ale predsa.Každý, čo vybojuje svoj vnútorný boj a navštívi metropolu Nemecka by mal o meste, histórii a pocitoch uvažovať a zdieľať ich /nemyslím len na sociálnych sieťach skôr osobne /, čo najviac.
Dosť výhovoriek a priznávam sa. Nevedela som, čo sa dá zaujímavé v Berlíne nájsť. Mala som akosi odpor.
Múr ako strašná spomienka, keď sa utekalo na západ a vojaci boli schopní civilov pri tom zastreliť?
Reichstag a spomienka na červenoarmejcov vztyčujúcich ruskú vlajku na Reichstag a predznamenajúc zúfale obdobie ?
Židovský cintorín a spomienka ako sa Európa tvárila, že sa nič nedeje keď Hitler predvádzal svoj „tanec moci“.
Predstava, že budem chodiť niekde, kde žil Adolf Hitler a riadil svoje úchylné aktivity, ktoré poznačili vývoj Európy, každého z nás až do pádu Berlínskeho múru, a aj potom,po miestach kde sa pálili knihy, plánovalo zabíjanie, proste hrozne morbídne.
Miesta, kde je teraz kvantum „utečencov“ a opäť sa krúti náš Eurosvet.
Čiže suma sumárum načo tam ísť ?
Ak cítite toto všetko, už mi rozumiete. Predstavte si teda, ako sa naladiť a spraviť ten krok? K tomu som riešila svoje osobné dilemy rovnako súvisiace s múrom, čo vznikol vo mne.
Múrom, ktorý vznikol postupne a rozdeloval jeden celok na dva. Múrom ktorý nik nevládze zrútiť, aj keď všetko sa zdá naopak, roky, práca,srdce a logika sa nepočítajú.
Spať k Berlínu. Stal sa výzvou. A čím je horšie, tým je lepšie, veď to niektorý poznáte.
Bohužial lowcost lety v lete začínajú rušiť, zostáva ísť autom. Ubytovanie, ktoré som mala vrele odporučím. Cesta medzi Brnom a Prahou je nočná mora, ale nakoniec Gutten Abend!
Ráno sa štartuje do ulíc,“bedecker“ v ruke, rady kamarátky Katky : vytlačené zoznamy : cukrárne, múzea, či historické miesta, trošku „hľadania“ čo ešte….Priznávam bez mučenia historické múzea od praveku, Nefretity až po múzeum holocaustu, múzeum „komunizmu-NDR „ niečo stoja, ale iste treba mať Berlínsku kartu! Treba zažiť všetko až po Body múzeum , Múzeum Otto Bock a Daliho múzeum, čo bola super pecka !!!…atď proste boleli ma nohy, oči, hlava ako veľa interaktívne sa dalo no aj tak to bol len kúsok z toho, čo sa dalo stihnúť, bola to schizofrénia, ale ÚŽASNÁ.
Videla som výhľad z Fernsehturm, bola som v Bundestagu- veľmi silný zážitok.
Dotýkala som sa múru pokrytého žuvačkami a prešla som sa okolo Check Point Charlie. Mrazivé…
Zažila som najhorší MacDonald na svete.
No je to taký guláš, aj keď som nestihla typicky párok, ale záver je skvelý a dozrieva.
Krátky a silný bol tento výlet, keď čosi robíte zo zaprením neznamená to, že je to zlé. Život je taký, nejde ľahko.
Zaprenie znamená aj to, že je v tom čosi, čo máte rozlúštiť a pochopiť. Pre mňa je to opäť poučka o pokore a hľadaní, o otvorení sa budúcnosti tak ako sa otvorilo toto mesto a možno aj zabudnutí, na bolestivú históriu, ktorá je či sa nám to páči alebo nie vždy našou súčasťou.
Berlín je pre mňa teda ešte otvorenou budúcnosťou, do ktorej sa budem tešiť a odporúčam ju aj Vám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *