„Pinochio sisters team“-dámska jazda.

Moja vášeň pre poľskú časť Tatier sa začala kedysi dávno Memoriálom Malinovského-skialpinistickými pretekami .Chodila som ako milujúca žienka, horal, fanúšik, neskôr aktívny pretekár v B a neskôr v A kategórii. Okolie chaty Murowanec je nabité silnou pozitívnou energiou žuly, slnka a vody, či už v skupenstve snehu alebo tekutom v podobe Stawow.
Moje obľúbene sa stalo Zakopané v lete, v ére feraty Orlia Prt. Absolvovala som ju niekoľko krát-celú alebo len časti, keď počasie neprialo.
Tento krát to začalo ináč-vyzeralo, že po Dankinom nápade nahovorím kamarátky, malo nás byť 6,že skúsime proste vyraziť .Stanovili sme si termín skoro polroka dopredu a zariadiť exkluzívne ubytovanie nám pomohla Zosia Bachleda ,naša kamarátka a horská sprievodkyňa. Vyrážame z BB nakoniec v štvorlístku Danka, Ena, Maťka a ja, vybavené hardveare-čiže prilby, sedačky, feratník a aj rukavice. Dve už odstúpili v základnom tábore, pre choroby. Po ubytovaní vyrážame dokúpiť zásoby a dievčatá nadšene obzerajú mesto plné reštaurácii, cukrární a turistov. Dáme si jedno pivo zo Zoškou, ktorá ráno vyráža do Francúzska s klientami, spomíname na Petra Šperku,jej priateľa a nášho kamaráta, spominame na iný čas… skialpinizmus a sneh.
Spat do reality. Spravíme chybu a elektronicky nekúpime lístky na „kolejku“, ťažké ráno nás neminie nielen skoré vstávanie bez raňajok ale aj dlhá rada, našťastie sa dostavme na svoju pozíciu 7:40 a 8.00 Eňa túžobne rozloží svoje raňajky. Stáva sa zo mňa kruela a velím do 10 minút odchod, jest sa bude až za Závratom. Kocháme sa výhľadmi a začíname šlapať, počasie praje a slniečko až tak nepečie, je skôr mierny opar. Fotáky a telefóny cvakajú ako v Japonsku. Po cca 2,5 hodinke sme v sedielku, dávame si raňajky, prilby, sedačky a feratníky. Dievčence skontrolujem a vyrážame. Sú trošku tichšie alebo len sa sa každá ponára do svojho sveta, medituje a počúva svoj dych a srdce ,vyskúšame si zostupovú cestu s istením dobrodružstvo začína, hore a dole.
Vystrojené na cely deň bez chaty a možného prísunu vody nie sme práve ultra light ,ale nevadí. Prvý rebrík zabrzdí sebavedomie nie jedného účastníka zájazdu ale popasujeme sa s nim s rozhodnutím, že si nájdeme frajerov hasičov aby sme tie rebríky zvládali lepšie. Ena rozveseľuje ľudí s ponukou, že ide do Egypta a nie jeden by sa ulakomil. Je čas na fotogenické miesto zo skalou a už sa pózuje. Výhodou ženského zájazdu je, že nikto nie je podráždení a mrzutí z množstva fotenia „ v štýle takto ma odfot-ukáž! nie takto, ale….
Prehupneme sa až nad Chatu nad 5 Stawmi, slniečko hreje viac a viac a my sme veselé, trošku aj unavené a debatujeme o rôznych našich ženských témach-alebo nie sú len ženské??? /deti, partneri, práca, domáce zvieratá, naši rodičia a súrodenci, kolegovia,…tém neúrekom, len keby nebolo treba šlapať a ono bolo udrelo 14.45 a to bol čas rozlúčiť sa s Orliou prťou a ako nám to vyšlo posúďte. Chceli sme ist po Zadný granát a išli sme, čakal nás prekásny zostup k Murowancu do 1,5 hod a ďaľšie 1,5 hod do mesta s vytúženou pivnou prestávkou a palacinkami.
Myšlienku na Giewont našťastie dievčatá nechávaju spať. Ráno sa budíme k výborným raňajkám bez stresu a zhonu. Ale niektoré sú Pinochio sister..drevené nôžky sa zrazu nechcú zohnúť a bolí ešte aj sedací sval. Dobehla nás trať. Iné skupiny svalov sa precvičujú štandartne a feraty sú naozaj špecifické.. Svalovica je len kyselina mliečna, vyplaví sa..
Nám zostali krásne fotky v hlave, tlkot srdca z výstupu a pocit spolupatričnosti na ľudskej ceste životom.
A skutočné priateľstvo nie je kyselina mliečna…nevyplaví sa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *