Powder and Women Power.

Prinášam krátku reportáž zo zaujímavého podujatia zo Švajčiarska, začiatok marca 2017.
Pokec na dokreslenie atraktívnych fotiek a strohých informácii na FCB a pre Vás, čo tejto sociálnej sieti neholdujete aj niečo viac. Na tomto podujatí som bola s členkou klubu Crazy Idea WM AP s Izabelou Rafanidesovou a zúčastnilo sa ho ďalších 8 žien z BB.
San Bernardino sa nachádza na hranici Švajčiarska a Talianska, od BB viac ako 1100 km.
Pozvanie na predlžený víkend v tomto bývalom lyžiarskom stredisku, ktoré je RAJOM pre skialpinizmus-dostávajú Slovenky cez organizáciu SAC-RHM, ktorá je jeho súčasťou a už 50 rokov organizuje ženské letné horolezecké zrazy a viac ako 25 rokov aj zimné skitouringové/lezecké stretnutia.
Tento je 30 účastníčiek,nárast 200%,kapacita chaty to dovolí a my s radosťou !!!veď predsa neodoláme zdanlivo špecifickej výzve.
Prečo hlavne vo Švajčiarsku sa organizujú toľké roky ženské stretnutia mi v hlave znela otázka? Bude to o feminizme ?Je to dámska jazda?
Vo svojej podstate nič z toho nie je podstatné, je to o stretnutí skúsenejších inštruktoriek a sprievodkýň zo Švajčiarska a Nemecka, ktoré vyberú v konkrétny deň bezpečnú túru vzhľadom na počasie/ vietor, lavínové nebezpečie, kvalitu snehu,…/pre ostatné, ktoré to tu nepoznajú…Účastníčky boli z Belgicka, Talianska, Francúzska, Nemecka a Slovenska. Nie každá bola v super kondícii alebo mala výborné vedomosti o horách .Ich výstroj je rôzna, oblečenie podľa možností a skúsenosti, ale nič žienkam neprekáža. Cieľ je inde.
Sociálny status mám zmapovaný čiastočne. Na túre sa šlapalo pekným tempom. Večer sme mali jedno gitarové posedenie v talianskom jazyku a do „mlyna“ prispela aj Martuška a naše dievčatá so slovensko- českým večerným gitarovým koncertom. Aké tam boli ženy? Niektoré boli rozvedené- iné bezdetné. Niektoré boli homosexuálne, iné single a iné babičky. Niektoré boli veľmi mladé a iné veľmi skúsené. Niektoré veľmi smutné a iné zas veselé a na vrchole svojej životnej krivky. Spájali ich však skialpové lyže, pásy, lavínové vyhľadávače, lopatky a sondy, prilby čiže hardvare.
Spájala ich aj radosť z pohybu a láska k horám so snehovou pokrývkou.
Spájala nás zvedavosť na iné podobné stvorenia a ich životy. Boli sme nadšené z možnosti ísť na nové končiare a mať iné výhľady a pohľady. Bolo príjemné zažiť slniečko a vidieť množstvo ľudí vo veku 60 plus ako si užívajú tento druh športu. Prvá túra bola na Wannengrat 2440m. Ale boli aj horšie dni s vetrom, hmlou a snežením keď sme skončili na Kirschalphorne 20 výškových metrov pred vrcholom v 3020m pre hraničnú bezpečnosť, ale veselé . Veď učila som Charlotte, že sausage to nie je klobása a veru chutila v tej výške výnimočne.
Odmenou po túre bolo posedenie v kaviarničke pri čokoláde, štrúdli a káve o diétnych zvykoch-či zlozvykoch, športe žien a matiek, ale aj o vnímaní spoločnosti, ako a čím sú ženy atraktívne, že reklama na operácie u plastického chirurga či kozmetické produkty majú lepších sponzorov ako reklama na aktívny šport ako ANTI-ageing. Keď tak,je vidieť mladé profesionálne športovkyne. Náš ženský tlak v mediách –ťažko sa aplikuje a spoločenská informovanosť ,čo reálne ženy potrebujú je slabá a to bohužiaľ vo všetkých kútoch Európy.
Ale pred nami je ešte úžasná večera o 5 chodoch a jeden deň, pričom počasie sa tvári zimné a sneží a sneží. Posledný deň sneží a tak sme našli zbytky bývalého lyžiarskeho strediska s krásnymi čiernymi zjazdovkami. Vyšlapneme o 500 výškových metrov, stopa sa delí a s Izabelou si vyberáme strmšiu variantu. Vietor graduje, sneží, tešíme sa, aj keď to znie paradoxne a na konci zjazdoviek hlásime finito. Rýchlo dole pásy a suché rukavice, hlt teplého čaju . Foto a šup krásny zjazd na popráškovaných bývalých zjazdovkách takmer 30 cm prašanu v hornej časti. Stretávame ďaľšie dievčatá a tešíme sa z krásneho dňa. Bohužiaľ je difúzne svetlo. Moja parťáčka bojuje s kinetózou a ja s vertigom a tiež mi nie je celkom jasné, kde je hore a dole, biele mlieko…. veď ste to všetci zažili. Ratrak nám dobabre polovicu trate ale užijeme si to. Šup na Challet, teplá sprcha, teplá perina. Podvečer ešte navštívime mestečko, kde v predajni syrov odklebetíme cenné infošky, že stredisko je sídlom hlavne bohatých Milánčanov v lete. Zotmie sa a sneží, naša večera je už hotová a začínajú sa meniť adresy a plánovať budúcnosť.
Balíme veci, ráno chceme vyraziť skoro o 7.30,priebežne odhrabávam sneh a ráno frézou už vyčistené parkovisko príjemne prekvapí. Ďakujem, že som sa o tejto akcii dozvedela Zdenke B a všetkým za ľudsky milé a športové momenty.
O rok dovidenia!!!

 

Autor foto: J.Lišaníková, ďakujem 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *