Tour De Volcano 2017

logo_tdv
Príbeh o pretekoch okolo najväčšej sopky na Slovensku_ Poľana
Svet cestnej cyklistiky bol pre mňa, ako pre športujúcu ženskú verejnosť televíznym zážitkom z Giro alebo Tour. Nezrozumiteľný, fotogenický, V Taliansku som videla množstvo šťastných tvárí v sedlách Dolomitov väčšinou samozrejme mužských,….Kedže moje nastavenie nie je feministické, no nič mužské mi nie je sväté, viete ako to myslím a fešáci a huncúti väčšinou vedia ,čo je dobré…
Prečo tento šport tvorí silné mužské spojenectvá, so záplavou analýz technických parametrov, …bol teda čímsi do čoho ma nelákalo až tak prenikať. Ale tá ich radosť mi vŕtala v hlave a srdci.
Pred niekoľkými rokmi môj syn zatúžil skúsiť tento šport tak sme kúpili jazdený bike od „triatlonistu z roviny“, iste viete ako to skončilo, začala som ho testovať ja a po roku padlo rozhodnutie kupujem cestný bike. Nastala dilema o cene, značke, parametroch a zrazu som začala prenikať do toho tajného mužského sveta, no snažila som sa mať sladký úsmev blondínky, veď bude nejako. Vyhral to carbonový Scott a poslúchal až na jeden čudný zvuk, jazdila som leto 2016 a moja časť Triathlon attack ženskej štafety dopadla výborne- Izabela Rafanidesová odplávala, ja som zážitkovo prekonala 127 km a 2800 m prevýšenia na technicky náročnej trati dokonca viac ako 20 minút pred limitom a Matka Gregorcová bežala ako šíp, čo umožnilo nášmu teamu zo cťou vyhlásiť
We did it!
Prešla zima, jedna gynekologická operácia ma krátko zablokovala, no asi viac ako som chcela, ale poznáte to, ženy keď si zaumienia, skialpinizmus sa rozbehol, neskôr horské behy a zrazu na začiatku cyklo sezóny som mala pocit že by to šlo.. Vŕtala mi v hlave myšlienka na miestne preteky, ktoré som už trošku poznala ,či ako fanúšik alebo ako pretekárka aj ked z inej strany, by nestáli za hriech. Chýbalo mi pretekárske sebavedomie a vnímala som fakt, že páni na galuskách hold majú riadne tempo.
V tom prišla ponuka od kolegu Roberta Nagypala…pôjdem s Tebou!
Čo? Ako? Nechápem? Nechceš pretekať? Moje otázky vyriešil jednou odpoveďou- hodnota môjho výkonu bude ďaleko vyššia ako keby som pretekal len sám za seba a bude mi cťou urobiť domestica!
To nazval tzv „zélandským princípom“ a vyhlásil: moja manželka s pacientami, o ktorých sa stará už pripravili baner s nápisom, kde sú naše mená. Pod! znelo proste pozvanie.
Viete, občas máte zlé dni a vyhŕkli mi slzy do očí. Radosti, dojatia aj smútku. Rozhodnutie narastalo, priatelia povzbudzovali, no prišli aj iné reakcie. Skúsila som nepretekovo Tour 66,šlo to. Začal vnútorný boj, cítila som dôveru niekoho a moje odhodlanie začalo rásť.
Mala som strach, čakala som, že ma možno zachráni počasie a nakoniec nepôjdem.
Ale všetko išlo na „1“ ráno registrácia, raňajky a samozrejme črevká a mechúr pracovali. Chlapi na štarte boli „vymodení“, parádne biky a dresy,6 žien v 2 kategoriách.
Robko 6 minút pred štartom dostáva defekt, ale stíha vymeniť, ešte že Anička doniesla 2 duše.
Ako sa udržať v pelotone do Brezna? Našťastie nefúka vietor, trošku oblaky, tak šlapem za svoje…vlastne asi 80 % trate ide Robko vedľa ale kus predo mnou. Pijem tekutiny, magnézium, gély a občerstvovačku sa snažím zvládnuť rýchlo. Pred Sihlou stojí Janko, Lubka a Ivan z SCK Ďumbier so slaninkou, niečo zjem a slaninku ukladám do vrecka, cestou dole Hriňovským kopcom z nej hryzkám, pofukuje viac a slniečko sa vyslobodí spomedzi mrakov. Začínam šlapať na Raticov vrch a miestna Detvianska partia s Markom Marcinekom povzbudzuje, čo mi nielen dodáva silu aj pomôže ušetriť jednu občerstvovačku, kde chlapci zanôtia o Kataríne z Trenčína a je mi veselšie. Tento úsek proste milujem-pohľad na Lazy hriňovské a detvianske, nožičky ale nejako začínajú „tvrdnúť“, očovský vietor mi dáva zabrať, chlapi okolo prefrčia chyť sa, nestihnem.Za letiskom ma predbieha auto a dáma-pretekárka sa dobreže nedrží otvorenej strechy, ktorá robí veterný štít neverím vlastným očiam!
Čo je to??? Fair play??? Krútim ďalej a zatínam zuby, zadok ma „páli“ v Čeríne na zástavke Anička s partiou kričí o hrdlo spasené na plachte moje a Robkovo meno! Yes, sila nakrátko prichádza. Teraz prichádza strach strachov, Môlčanský kopec, nejako zatínam zuby a verím, že zubárke ešte nechám nejakú prácu, dúfam, že nebudem musieť vypnúť tretry. Well done, sme hore. Pozbieram zbytky síl a ponad Hron predbieham ešte par pretekárov a trielim do cieľa ako Sagan a Amstrong.
Mám to v srdci mám to. Vďaka Robkovi a Aničke som víťaz.
Som aj na bedni, ale najkrajšia bola ta v duši. Zuzana Vojtasová a Patrik Čanecký – vďaka obom.
Dakujem Active Planet Outdoor centrum za model hodiniek Suunto Spartan race a nastavenie M. Leitnerovi,takže môžete vidieť aj čísla.

IMG_3142 IMG_3146 IMG_20170702_151402

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *