Bon Aniverserre Pierra Menta, 30.ročník

Silná tradícia, extrémny fyzický výkon, dobrovoľníctvo, syr  a elektronický pokoj.

re každého skialpinistu, ktorý po čase zatúži nielen po  slovenských  kopcoch  a slovenských pretekoch, je možnosť vycestovať do susednej doliny. Prečo neskúsiť, zažiť porovnať  a uvažovať. /Jedz, modli sa a miluj…podobnosť čisto náhodná./ 

Krkonoše, Dolomity, Pyreneje, Alpy….Moja odysea trvá od r. 2003.

S hrdosťou v srdci,  slovenskou vlajkou a zvoncom  sa vnáram do stopy na PM  už 4-krát.

Očakávam krásne výkony špičkových pretekárok a pretekárov, boje aj pády, slzy šťastia i sklamania. Srdečné objatia v cieli, či bozk na krížik na Grand Mond. /4.deň preteku sa na tento kopec trasa podujatia vracia 3-krát, aby si diváci užili  a pretekári dostali podporu rovným dielom./

Viem, že každý z nich ide na doraz a ešte viac. Viem a obdivujem to, podlomia sa  mi kolená, dýcham akosi inak  a mám pri tom slzy v očiach. A často. Chápete prečo? Že nie? Neverím! 

Ak sa Vám to zdá patetické, odpoveď je – ÁNO. Je to všetok gýč sveta a súčasne tie najprastaršie emócie človeka v jednom. Boj  /vo dvojici, čo je samozrejme o stupeň náročnejšie s množstvom premenných v hre/ a  jediný cieľ –  výborný čas v cieli. Štyri dni po sebe! 10 000 výškových metrov.

Nič medzi tým.  Samozrejme fair play. Otlaky, smäd aj hlad, počasie, zlyhania rôzneho druhu ALE, a toto je to moje ALE, hlavne boj so sebou. Ten sa vždy bojuje do konca. Na dno pohára – či camelbacku. 

Pán farár z dediny Areches, ktorý stojí na konci posledného výšľapu každý deň a Vy viete, že dnes je už koniec, už stačí dôjsť do cieľa. 30 rokov je to tak.

Turisticky popri tratiach  s priateľmi  som si to teda užila. S potešením konštatujem, že sa nič nemení. Všetko je na tratiach perfektné. Diváci, vrtuľníky, organizátori, všetko to dáva symbiózu rešpektu horám a pretekárom v nich.  

Som len divákom a vstávam teda cca 5.30, aby som sa dostala na trate  v predstihu a stihla prejsť podľa možnosti väčšinu dostupnej trate. Na trase stretávame denne rovnakých zanietencov, lámanou francúzštinou sa snažím odpovedať a nadviazať  kontakt. V batohu nesmie chýbať aj čosi národne, nosievam naše údené syry, aby som aj ja mala čím ponúknuť a v krajine syrov nezostávam veru v hanbe.

Je to také, ako asi kedysi na horách bolo. Márne rozmýšľam, kde sa to však stratilo v nás.

Výnimočné sú stretnutia so skupinou „traserov“.  Ráno asi skupina 15-20 chlapov neidentifikovateľného veku, vinatege skialpinistickej výstroje a oblečenia  s batohmi plnými zelených a červených vlajočiek pripravuje trasu na druhý deň. Ale akú trasu? Minimálne 2 stopy na trati od 20-30 km je pravidlom. Na miestach, kde sú technické pasáže, vysekané stupne s primeranou dĺžkou a odtiaľ začínajú 3 výšľapové stopy na mačky k záveru sa spoja na 2. Cik-cak /iné slovenské spojenie na tento spôsob výšlapu nie je priliehavé/ je spravený s minimálnym sklonom a NIKTO na PM neprotestuje. Je to totižto najergonomickejší  a  najekonomickejší spôsob   pohybu, no a keď treba, vždy sa dá obehnúť. Jediné zúžené miesta na hrebeňoch sú  neriešiteľné a ako povedia pretekári, aspoň sa dá aj oddýchnuť.

Niekedy si predstavujem, aké by to bolo mať u nás skupinu zanietencov na pomoc, aby podujatie vyzeralo takto. Proste poklona dobrovoľníctvu, ktoré je opäť spojené s tradíciou. Veď patriť medzi traserov alebo iných dobrovoľníkov na PM je čosi.

 Uvedomelosť, regionálna hrdosť, čo to ešte môže byť ?

Na PM je každý večer breefing a vyhodnotenie etapy. Na začiatku je zostrihaný film o rannom preteku s prekrásnymi zábermi z vrtuľníkov na trať. Potom sa najlepší  zo dňa dočkajú svojej slávy a okrem potlesku súperov a divákov dostanú syr. Beaufortain. Vakuové balenie cca 250 gr.

Výklad trate začína počasím /slide v PP a meteorológ/, povinnou výstrojou /slide v PP/ a táto sa nemení, pretože organizátor trať pozná a je zodpovedný za bezpečnosť podujatia. Bodka. Nikto nikdy nepolemizuje.  Nakoniec príde trať opäť  na slide s dĺžkou, prevýšeniami a popisom zmien na trati vrátane fotografii kľúčových miest. Všetko v 3 jazykoch. Keď odídete z takého breefingu, pravidla sú jasné. Ráno na štarte sa nikto nič nemusí pýtať a keď sa povie bude sedačka, tak je a má ju aj Kilian.

Mimochodom, posledný deň sa konalo symbolické pretekanie osobnosti PM a tak na trati v súťaži jednotlivcov bol aj Kilian, aj Piere Gineux, Adriano Grecco,…Kilian si to užíval a na štandoch vytiahol foťák a fotil si podujatie, debatil s ľuďmi a nebol problém získať fotografiu s touto osobnosťou.

V histórii PM boli aj čierne dni. Športovo to bol dokázaný doping.

Ľudsky na  skupinu  traserov hneď ráno spadla lavína a pochovala x ľudí.

Viete, ako sa k tomu postavili pretekári a organizátori? Proste a s pátosom, etapu prešli –SPOLU.

30.výročie je už čosi. Naše slovenské skupinky  tento rok bojovali ako draci. My sme ako draci povzbudzovali. Slniečko svietilo a opäť to bolo ako prvý krát. Niekedy človek vstúpi do tej istej rieky.

V dedinke Areches  su 2 obchody s potravinami, predajňa syrov  a čerstvého pečiva, 2 športové obchody. Sem pricestuje 500 pretekárov, kopec sprievodných ľudí v tímoch a fanúšikov. Jediný problém  s internetom sa pokúsi teda hravo vyriešiť. Sme  hrdí, že riešime vec na úrovni – mobilným francúzskym WIFI routerom kúpeným v Orange v Albertville, lebo len ten má v dedinke pokrytie a nakúpenie slušného množstva dát by mohlo garantovať pokojných pár dní. Ale ako hovorím, čas sa zastavil a tak aktivácia dát na telefónnej linke proste nefunguje, aj keď využijeme frankofónnych ľudí v tíme, ochotnú pani v info-centre, ako aj ľudí zo štábu pretekov. Takže nastane stredovek – obdobie temna a okrem mini momentov, keď sa v 2 kaviarničkách podarí pripojiť na neblokovanú WIFI, sme v elektronickom pokoji. Prestanú prúdiť informácie, ale aj požiadavky, prestaneme vydávať úlohy. Zaznie otázka – existujeme vôbec?

Prichádza jednoznačná odpoveď – áno, svet sa krúti aj bez nás a my sme si vlastne oddýchli.

Sedíme v aute a cestujeme 1600 km späť do svojho všedného života a máme za sebou čosi nevšedné.

Známe aj nové. Ja  chcem na dlhú chvíľu podržať ten pocit pokoja v duši.

Bon aniversere!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *