TRI A TLON… Návod na dosiahnutie cieľa je vo vás

400 r. pred naším letopočtom sa Aristoteles vyjadril k pohybu :

ZIVOT je pohyb.

Celý život som sa tak trošku hýbala, vyrastala som v dobe, keď sa nikto nejako zasadne nedivil, že je to tak. Mala by som trpieť krízou stredného veku, tvrdia všetky časopisy aj moja dcéra- tak bilancujem. V mojom veku nemám veľa športujúcich kamarátov globálne, ale keďže okrem práce-je človek aj inde-predsa asi nie som sama. Veď „vrana k vrane sadá“ je mi tak nejako „normálne“, že športujem a pretekám. Pri pretekaní sú jasne bioparametre, ktoré nepustia –rýchla som nebola a zasadne sa už asi nezrýchlim, vytrvalosť tu je a tak hľadám niečo- čo je dlhšie výkony a nie je monotónne jednotvárne. Som fanúšikom triatlonu a pomaly sa dostávam do komunity.

NIE, Nie je neskoro.

IMG_7980 Po absolvovaní krátkeho ORAVAMAN podujatia som odložila trošku tento šport bokom, bolo množstvo okolnosti a dôvodov. Lákajú ma behy v teréne –šetrím kĺby a zatiaľ všetko OK. V rámci prípravy na zimu sa doplnkovo púšťam do cestného biku. Až Juraj a Mišo napísali „poď s nami na HIM“ do Madarska. Ja????

Priznám sa, že cieľ sa dá dosiahnuť, keď ich stanovujete realisticky . Veľký triatlon a to polovičný Iron Wo MAN je- bolo čosi pre mega športovcov .Nie pre mna.

Nevýhodou je, že neviem plávať kraula a tak to celé prehodnocujem. Vzdialenosti majú pre jednotlivé športy svoje limity aj keď som išla v tých disciplínach už dlhšie veci , nie takto veľa a za sebou. S pokorou a pravdovravne konštatujem ak zvládnem plávanie v limite, mala by som to cele v limite dať…ak bude všetko OK.

V mojom prípade to bolo celkom isté až po 54 minútach od štartu, bez neoprénu…

No postupne.

IMG_8005 Termíny sú šialené v decembri registrácia a JUN preteky, čo by však reálne znamenalo špeci prípravu,…V apríli ešte lyžujeme, skialpujeme…Beh pribežne celoročne trošku, bike ešte ani nechyrovať a plávanie čistá bieda. Keďže nie som profik, idem na vec intuitívne ( bagatelizujem-aj vy nemáte radi typ ja ho volám „ neučil som sa na tú písomku„…) Predsa dlho športujem aj keď amatérsky, ale hlavne počúvam okolo tých, čo sú „ profíci“ a triedim infozrno od pliev. Veď knižka Biblia pre triatlonistov bola na polici, nemohlo mi skoro nič stáť v ceste. Vedela som, že nestihnem zvládnuť kraula takže hurá zlepšiť prsia a držať sa presvedčenia, že sa preteky pôjdú s neoprénom (pre Vás, čo viete toľko ako ja pred 2 rokmi s neoprénom je to cca 25% ľahšie)

Dosť však teorie športu

Šport je pre ľudí bez záväzkov. Bez detí, domácnosti, najlepšie SZČO a kus peňazí. Nie som však ani v jednej kategórii, takže výsledok uspokojivej prípravy je vždy ťažkým kompromisom a kradnutím času zo všetkých kôpok-keď to viete, keď to vedia Vaši milovaní a sú na to pripravení, je to super. ANI Vaša domácnosť-ANI hrnce (ako občas poznamená syn, žijúci v jednej domácnosti…) -ANI priatelia a partneri.

Úprimne? Aj keď si myslia, že sú….nie sú!

Snažila som sa plán zatajovať pred svojim okolím tak nejako zatajovať…keď by to nevyšlo, nebude hanba.

Možno chyba, ale tie človek počíta nakoniec, zaplatila som v decembri nemalé štartovné…a trénovala v zime , ako som stíhala a vládala. No strach preveliký zmizol sneh a bolo treba do vody.

IMG_7998 Neoprén a Štiavnické jazera, presnejšie Vinčacht. Prvé mikro sústredenie . Víkend-Penzion Cosmopolitan II, ešte je tam relatívne chladno v izbách a vlhko po zime, keď sa nekúrilo-plán je cez víkend plávanie a beh, beriem dcéru Kristínku a vnuk Olivera veď rodina je základ podpory. Sledujú ma hladine vodičky, ryby dookola skáču ale hlavne mi má kto zapnúť neoprén. A Oliverove prekvapené očká stoja za to. Sleduje babku a nechápe asi celkom. Plávam cca 1200-1300 m  sledujem hodinky SUUNTO a učím sa plánovať na nich tréning. Mohlo by to ísť, behám v riadnom teple a toho sa veľmi nebojím…len aby psychika v behu nezradila v závere pretekov, ako hovoria absolventi takýchto podujatí. Ako trénovať hlavu zatiaľ neviem.
Opakovane chodím na Vinčacht a podarí sa mi pár serioóznych tréeningov v zime a daždi. Ťažko na bojisku- ľahko..veď to poznáte. A poznajú ma už aj rybari, čo mi pomôžu s neoprénom…

V pláne je víkendové sústredenie v mieste pretekov. Petra Hrapková, moja podpora duševná a telesná couchka…odporúča kroky, ktoré môžu pomôcť, zvládnuť môj plán, takže som vyrazila aj aklimatizačne aj tréningovo na 400 km cestu s plánovanými 20 hodinami tréningu. Všetky 3 disciplíny. Triatlon ma zadrhel plávanie a neoprén, prečo?…Keď ste sám- kto ?? zapne neoprén…V Keszthely je to raz to je milá pani upratovačka, ktorej krkolomne vysvetlím ona maďarsky ja slovensky…čo potrebujem, druhýkrát zamilovaný pár sediaci na mole. Vyrážam na svoju „rybiu „ cestu a verím, že mi môžu narásť žiabre…alebo čosi iné, aby som ten limit stihla…
Balaton mi je sympaticky, bola som tu ako dieťa 2x raz s rodičmi a aj v pionierskom tábore a mala som krásny gýčový mohérovy sveter s V výstrihom a vyšívaným nápisom Charlie.

IMG_8084 Ostatné časť tréningu ide-dať cca 60-80 KM na biku po dedinkách s troškou blúdenia ide…celkom kvalitný asfalt hodnotím na ceste 1.triedy 2 prúdovej cesty, ktorá evidentne nie je pre biky…no v prípade hliadky, ak by ma prichytila som rozhodnutá hrať nevedka…Beh po uliciach mi vôbec nesedí, ale to budem musieť prežiť aj keď časti v parku vyzerajú skvelo.
Sústredenie mi dodá sebavedomie, ktoré však k termínu podujatia ma teplotu snehu.

Jedz, modli sa /za neoprén/ a trénuj. Bude to zábava.

No veru riešim aj, kto pôjde so mnou ako podporný team. Bez manžela, detí, frajera, podporného teamu … Záverom konkurz vyhráva kamarátka Terka

IMG_7995 Víkend je tu a vyrážame, bike mi doladí môj dvorný technik p.Chovanec, posledná masáž u p. Mirka Boora a celý deń ešte ambulujem so sestričkou Evičkou cca 43 pacientov úrazových pacientov a hlave nie je miesto na paniku, ešte nie. Beriem Terku vo Zvolene. Ona si spraví výlet, tam nás už čaká Conti MIX partia a je piatok ráno, voľne sa budíme, nákup a obed ,poobede vypukne registrácia cca 900 pretekárov a sledujem ako to všetko organizátori zvládajú…vyberám si cyklo dres a čelenku v rámci štartovného, dostávam čip, vrecia do depa a štartové číslo. Ešte sa pokúšam niečo večerať ,budík je ráno 5.45 a Terka vstane skoro ráno spraviť mi základné jedlo dňa, na ktorom všetko bude stáť- PRAZENICA. Všetok metabolizmus sa sústreďuje a blíži sa štart. Padne definitívna info- BEZ neoprénu.

Zmenšujem sa na veľkosť pod 100 cm…obzerám si cca 100 žien, neskutočné biky v depe a začínam sa tešiť….počasie vyzerá nič moc, v noci boli neskutočné lejaky, blesky, dvíha sa vietor. Bude to riadny krst a snažím sa predstaviť ako si to užijem. Pripravíme sa do vody a ako radia kamaráti v tom dave sa nezľaknúť, držať si svoj koridor, ak do Teba niečo narazí…. nie je to ryba….musíš vykopnúť a zabrať v stýle, this is my home… PO štarte prichádzam na to že predo mnou pláva mužská veľryba cca 150 KG a v závere mám strach, že ak doplávam v limite čaká ma riadny výprask od tohto pána. Vietor riadne fúka a vlny sú veliké. Padleri nás obháňajú do koridoru a tak viem orientačne okrem vlajočiek, že som na „ceste“ Haleluja… 1,2,3 rohy oboplávané a už len rovno k brehu, začínam vnímať hudbu a vuvuzely divákov…. Mierne bočím od veľryby a keď sa moje nohy dotknú brehu uvažujem, čo bude rýchlejšie….Mierim, čo najrýchlejšie k záveru a je nás tam ešte hodne. Pozerám na hodinky a jUCHUUUU 54 minutiek a som Kráľovna, vybieham tempom 1 program SPORT RTVS a beriem vrecko kde je troska zemle s Jadel syrom, posledné normálne jedlo na najbližsie hodiny, obujem tretry na boso a dúfam, že neriskujem otlaky, vešiam vrecko a bežím v cyklo prilbe. Depo je riadne dlhe viac ako 500m ,ale v tom momente si myslim,že mi nič vadiť nebude.

IMG_7994 Bude vetrisko na biku rastie a rastie, takže bike do kopca a vetre v Madarsku nie je zveličovanie- 90 km /na 800 M prevýšenia…cesta parádna, novy asfalt 2 pruhy ako dialnica BB-ZV. Množstvo občerstvovačiek a neskutočne povzbudzujúci team. Na trati sa mi mihnú všetci traja chlapci a mala by som postupne skúsiť skrátit rozostup aspoň na Igora a Misa….možno, Juraj je o 3 kategorie vyššie s Filom a Radom. Riešim prvé nutkavé cikanie a viem, že zatiaľ je všetko OK. No vietor neustáva a blížia sa mraky. Koniec biku je v meste, takže depo opäť prebieham a snažím sa držať v hlave všetky pravidla, čo sa môže a čo nie. Počujem už naše fanúšičky Terku a Moniku. Vybieham na trať a zatiaľ sa cítim ako Peter Sagan- Kráľovna Sisi a Emil Zátopek.Za povzbudzovania davov začínam krúžiť 4x 5,…km s tými najlepšími sa ešte vidím na trati a hlavne začína pršať. Celkom husto a vravím si ozajstný krst. Sily ešte mám zdá sa, dopĺňam magnézium, tretiu ampulku, tyčinky a počas tretieho kola sa počet behajúcich zmešuje, už sú v cieli a mne akoby vypínali zdroj, viac prší a dvaja DJ na trati robia mega prácu…mám chuť tancovať. Asi som blázon, začína sa odo mňa oddelovať jedno racionálne ja, ono to pozoruje. Nohám sa nechce a nemám už také čosi čo by som do seba dostala, aby ma to naštartovalo. Vedela som, že bude kola a tak uvažujem že by som si dala zas tu žemličku zo syrom…alebo steak, alebo koláčik či zmrzlinu . Prebehnú mi cez hlavu všetky obľúbené jedlá,potom bežia všetky nepohybové bdelé aktivivity –opaľovanie, kino, dokonca aj kočíkovanie sa tam zjavi. Bum začínam jest paradajky…nie su sladké, je to tekutina a pomaly sa blíži koniec tretieho kola. Oproti mne idu ľudia z cieľa, už skončili ale povzbudzujú. Aj Diváci sú užasný –stoja aj v daždi s dáždnikmi a pršíplášťami- Haira,Haira. Držím sa chvíľu s malou Chorvátkou,no ma krásne tempo a som rada, že ma trošku potiahla, posledné kolo si naplánujem a pri DJ a na občesrtvovačke spravím piruetu-také torzo a hneď nám je všetkým veselo. Prestáva postupne pršať… v parku sa ešte potiahneme s chlapíkom, ktorý evidentne nakúpil, toľko čo ja a ide sa do finále modrý koberec a FINISH. Ešte dám svoj šprintík a som tam!!!!

Medaila a neveríííím. Mám to za sebou. Do 7 hodín.

TEAM1 Som SISI alebo šiši????

Terka ma fotí a s Igorom sa vystískame .slaný, opršaný a vychádza slniečko a štastný a snažím sa trošku, trošku ale vlastne sa ani nechcem….vyhrknu mi slzy, po troškách ale znova a znova.

Ako na Saalbachu tento rok.

Dakujem za všetky tie milé vety, slová, myšlienky Vám, čo ste boli pri mne.
K mojim diagnózam pripisujem ďalšiu triatlonitída.

PS dnes viem, že to mohlo byť ešte lepšie aj s tým úsilím ale vôbec ma to netrápi.9. miesto v kategórii, keďže som bola posledný krát do 50, 77. miesto celkovo to všetko je super krása.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *