“Bolo to diskotéka a to veru už na trati……”Tomáš K. “Do r…i,to bolo….”.John M.
Budeme to mať všetci dlho pred očami a v duši, spojilo to niekoľko bláznov a to tým najpevnejším putom. Myšlienka, príprava, realizácia a reflexia.
Take home message alebo lessons learned.
Tento projekt sa zapíše v tomto 28 .ročníku hlboko.
Bol to momenty radosti, nadšenia , rešpektu a úprimnosti. Viera už je dnes ohraná platňa.No predsa ..
Teraz bola VIERA cestou k cieľu.
Vykopat projekt bola cesta prekvapení, o tom ako fungovala predošlá partia organizátorov
-vidíte jej priamo do kuchyne, čo bolo pre nich ľahké, čo naopak a čo vlastne im “zlomilo väz “.Už máme predstavu, že to bola zmes okolností.
Pre nás to boli absolútny machri- vymyslieť trat, je dnes najjednoduchšie. Vtedy nebola strava, internet na zdieľanie nápadov a minimum akcií
Dnes je to naopak- množstvo akcii, silnie “100” trh, desocializácia po COVIDe ale hlavne kríza podporovateľov-či firiem alebo aj štátneho sektoru.
V mnohom sme začínali z 0-0-nič, vzťahy sa prerušili a hlavne ako to býva, boli viazané na roky spolupráce a konkrétnych ľudí už veľakrát ani nebolo.
*Povolenie z ochrany prírody na podujatie na niekoľko rokov dopredu nebolo vydané.
*Nevedeli sme sa dostat k databáze pretekárov z predošlých ročníkov.
*Odkaz na stránke o.z. Non stop Beh nebol jasný alebo nefungoval….
*Foto materiál alebo video nebolo, obec s organizátormi napriek 27 ročnej histórii nespolupracuje…
Vďaka fotke od T.Nathera, ktorá nakoniec vyhrala Vaše hlasovanie, sa povedomie, že sa podujatie organizuje mierne naštartovalo.
Dočasná - diskusia na tému “ optimálne štartovné “ bola pestrá, miestami logická a uprimná a miestami v štýle “ každý je tu CEO marketingovej agentury a hokejový tréner a teda organizátor podujatí”.
Pri evidencii svojich prihlášok ste sa niektorí stále pýtali,či to vážne???… iný uhradili štartovné.
Tak sme mali jedného novozélandského, írskeho, chorvátskeho pretekára a Popradčana zo Svitu.
Či sme boli sklamaní ? Áno.
Preteky však nerobí len cena štartovného a to sme vedeli.
Vedeli sme,čo chceme ponúknut a jasne sme to komunikovali - niektorí pochopili, ale mali iné plány, iný vysvetlenie neprijali.
Na Trangoške bolo stretnutie príslušníkov OSSR a regrutačná akcia. Foto pretekári a vojaci
Organizátori boli s nami v kontakte niekoľko mesiacov dopredu, čo bolo fajn a koordinovali sme priestorovo ich a naše potreby na parkovisku.Logistiku sme mali pripravenú, zaujímali nás časy, kedy sa pretekári budu pohybovat na jednotlivých občersvovačkách.
Počasie podľa predpovede sa horšilo.
Na štarte boli 4 muži, na trati 10 dobrovoľníkov plus team občerstvovačka Chata M.R.Štefánika.
Igor Fabricius zorganizoval svoj team a mierne sa zdvihol vietor, takže dali občerstvovačku z okienka.
Štart a občerstvovačku č.2 Kamenná chata mali na starosti Matka a Katka. Odštartovali sme podľa itinerára 8.30.
Podla SHMU mali prejst 3-4 búrky a bolo sucho po Kamennú chatu a od Hiadlovskeho sedla.
Prvá búrka skončila 10 min pred štartom a chlapi si podali ruky, kľakli na koleno ako šprintéri okolo slovenského reprezentanta Volka / keby náhodou prišiel / a vyrazili.
My balíme mokré vlajky a rychlo sa presúvame do Krupovej lanovkou hore aby sme na 9.40 boli pripravené.
Občerstvovacie staviame v závetrí,pred chatou na červenej lavičke, dvíha sa vietor a nad hrebeňom je čierňava. Postupne pripravíme čaj- dostali sme od chatárov pekne v termoske, pivo,magnézium, kolu a vodu.
Samozrejme, že aj čosi zabudneme,takže k dispozícii je ovocie- čerstvé a sušené, oriešky aj syr.Pretekári majú inilny rozptyl a posledný do 20 min po prvom dobehne Majo a
to už prší, prišla búrka číslo 2.
Medzitým sa hlási občerstvovačka č.3 Ďurková, že ich búrka nechce opustiť, Hiadeľské sedlo team č.4 hlási dobré podmienky.
Vietor sa zdvihne a prší vodorovne, objavia sa blesky.
Zvažujeme, či preteky prerušime a ako to oznámiť na trať pretekárom,mám ich telefóny.. Volá jeden z pretekárov, že si pri páde na mokrej skale podvrtol palec na ruke a vracia sa späť, čakáme ho na hornej stanici lanovky v Rotunde.
Tu sa pokúsim kĺb na malíčku vrátiť na svoje miesto ,čo sa podarí,zdá sa,ešte to chce RTG a Jaro je proste čistý partizán- ani nemukol.
Ideme dole teda traja lanovkou, ked sa ozval posledný pretekár, že to skretchoval pre blesky, chytilo ho jadro búrky.
Naďalej nie sme presvedčené, čo je bezpečné do Hiadlovského sedla- Miro,šéf kontroly č.4 konštatuje je slnečno.
Je rozhodnuté. Tomáš podľa mojho odhadu prebehol Ďurkovú dávno, keďže sa nezjavil na útulni, kde sedili dobrovoľníci a nejaký turisti, čo išli cestu hrdinov SNP.
Pokúšam sa dovolat Johnyho a sadáme do auta v Krupovej smer Donovaly. Tam posielam dobrovoľníčku Martušku.
Update je vždy fajn a vzhľadom na prebiehajúci vikendovy hudobný festival Fellow a organizátori hlásia predaných 5000 lístkov Máme neistotu, ako bude vyzerat parkovanie. Na Donovaly dorazíme 12.30 a pripravíme cieľ, vyznačiť cestu z Polianky . Strážime v cieli a prichadza telefonát so správou, že Tomáš prebehol Hiadelske s. .
Presne za 6.05 od štartu prebehne cieľom.
Farbisto po krátkej chvíli začne odkrývať prvú vrstvu zážitkov,emócie v kontakte so živlami maju svoju silu.Rastie v nás obdiv a rešpekt.
Vydýchne a chvíľu sa schová “do seba”.Vybavíme sprchu, ale jesť nechce, ešte mu žalúdok nepustí.
Vyhodnotenie je krátke a emócií je mnoho.
Rýchla rozlúčka, keďže povinnosti volajú -nakoniec zabránila plánovanej “žúrke” .O rok sľúbili si to zariadime ináč,my pripravíme lístok na Fellow do štartovacieho balíčka.
Končí den
Bol ťažký a mňa ešte niekoľko dní po nociach sprevádzaju blesky a ťažoba rozhodovania
Ale je tam ešte niečo, oni tu boli a oni to pochopili
My sme to zvládli pripravit a oni sú tí štyria mušketieri,čo pomohli aby sa zapálila šnúra…
