Kde bolo - tam bolo, v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala, objavil sa v mojom skialpinistickom živote fenomén Memoriał Piotra Malinowskiego. Prvé roky ako podpora pretekára s balíčkom...

Chata Murowaniec je pre pretekárov dostupná zo Suchej doliny cca 6 km, parkovisko pri ceste smer Zakopane. Bohužiaľ, teraz smerom na Kuznice nejde autobus, takže cca 2.8 km pešo a potom následne buď lanovka smer Kasprov vrch a po zjazdovke dole na chatu alebo po modrej, resp. žltej turistickej značke cca 4,2 km a 460 m výškových.

Po vystúpe do blízkosti chaty sa vám naskytne nádherný pohľad na celý skalný, teraz zasnežený, masív Orlia prť pod snehom od Kasprovho vrchu, Laliove sedlo, Swinica, Zawrat...

Dolina okolo Morského oka je vyhľadávaná celoročne množstvom turistov pre výnimočnú energiu pohľadu na kotol, z ktorého sa dvíhajú masívne skalné steny.

Večer na chate breefing. 

Ubytovanie v 6-8-10 lôžkových izbách s vynikajúcim komfortom v spoločných WC a sprchách, dostatok teplej vody iste oceníte.

Kuchyňa ponúka niekoľko jedál, vrele odporúčame mäsové guľky, bigos, klobásky s kapustou a hlavne vynikajúce nalesniky/ palacinky s tvarožkom (niečo medzi tvarohom a pribináčikom)... ráno poteší praženica alebo jaglonka s jablkom a škoricou.

Večer vyzdvihujem štartové číslo a celkom slušnú kôpku upomienkových predmetov: tričko, bufka a mikina. Teším sa a mám rešpekt. Viem, že som prišla netrénovaná, bolo toho veľa okolo pretekov ISMF, trápi ma infekcia horných dýchacích ciest, ale statočne bojujem (bez antibiotík). Nebude to ľahké, limit je veľmi náročný a musíte dať 2,5 výšľapu do 1.30 s dvomi náročnými zjazdami.

Ja si hoviem, keďže prvý je spust na lane, následne pár oblúkov a vyberám si platne, kde sa sneh, aj keď je krusta, drží a fičím smer kontrola, naťahujem pásy a čaká ma menší výšľap na Karb, cca 180 výškových, tam ma čaká Zuzka Sitková a Radko Komoras... milé počuť povzbudzovať. Následne prichádza rozhodnutie, že musíme čakať. Hore sme mali len jedno lano a tak sme stratili viac ako 15 minút, tu nám čas zastavia, lebo v zjade je úraz, niekto zo Slovenska a čaká sa na vrtuľník, kt. neprilieta... Nakoniec nás pustia a dávam na tretí výšľap pásy, mastím cez jazero Morské oko - celé pod snehom, následne výstup - strmé cikcaky zakončené výstupom nad plesom. Pri ďalšom jazere je stop čas, nestíham, je mi veľmi ľúto, ale rozumiem, odkladám číslo a idem si prejsť trasu, počasie sa síce trošku polepšilo, mlieko a bezvetrie, jemne sneží. vychádzam na Zawrat a tam presvedčím ešte jedného pretekára, aby sme išli po trase spolu, je slabší lyžiar a došlo mu aj jedlo aj pitie, mám rezervu a logicky sa podelím, schádzame do doliny v smere Piat stawow, dávame pásy a vychádza slniečko... zrazu sa nebo otvorí a je príjemne, slnečné lúče dopĺňajú energiu.

Vysuší sa spodná vrstva pod kombinézou a začíname kráčať, pod Kozou preleszou chlap spomaľuje a uvažuje, či nám treba mačky, -”netreba”-, ukľudňujem ho, tadiaľto prešlo cca 60 pretekárov a tak stúpame ďalej.

Hore v sedle je už mlieko a vidím, že až tak veľmi sa neteší na rozdiel odo mňa. Predstava parádneho zjazdu v perfektom snehu je vždy satisfakciou, hoci stále cítim dosť energie, už menej rýchlosť. Vyčkávam parťáka a po Morské oko ho jemne kontrolujem, tam už je dosť ľudí, tak zrýchlim... cítim trošku aj hlad.

Prídem do cieľa, kde je už všetko zbalené, dozvedám sa, že viac ako 1/3 ľudí nesplnila limit alebo to vzdala. Sprcha a trošku oddychu v posteli, krátky spánok, vyhodnotenie .

Iste výborny pocit, hlavne pre účastníkov ISMF Youth Campu, kt. organizuje Monika S. pre viac ako 25 účastníkov z rôznych kútov sveta. Ja podebatujem s Rosy, 21-ročnou bežkyňou z Austrálie, kt. sem vyslali, aby zistila, či sa jej tento šport bude páčiť... bohužiaľ preteky nedokončila, zlomila palicu, avšak nie nad skialpom. Sú tu Španieli, Nemci, Rumuni aj Bulhari… neviem prečo nie Slováci (?!)... podujatie podporuje olympijský výbor.

Večer je Impresa, čiže po našom zábava s jedlom a nealko pitím. Naozaj skvelý DJ, roztancuje všetkých. Pár členov horskej služby sa však nenápadne vytratí - pracovať… Bohužiaľ už nebudú vedieť pomôcť, pád turistky, vrtuľník znáša už len telesné pozostatky.

Idem sa uložiť spať a verím, že po mnohých prebdených nociach by táto mohla byť iná. Vonku padajú vločky ako vianočné gule.

Ráno sa budíme do slniečka a každý podľa síl a objemu raňajok vyráža do kotla a odtiaľ na rôzne strany.

Užijeme si slniečko a kľudné nedeľné minúty, až na moju opätovnú stratu telefónu z vrecka… pri zjazde… Našťastie prídem na to relatívne skoro. Tak Roman so Zuzkou určujú plán. Zuzka bude základňa a my s Romanom smerom hore, znova do Zawratu… Roman dobieha chalanov, čo mi robili zdienjcia, či náhodou nestrčili telefón do vrecka a ja sa pokúsim kopírovať svoje obluky v prašane s minimálnou šancou… ale socha Panny Márie tesne pod vrcholom, patrónke horalou, vysliší moju prosbu a telefón nájde pod pár mm snehu cca na treťom oblúku, ruším pohotovosť a všetkým oznamujem dobrú správu. Vraciame sa na chatu, berieme batohy a smer dolina, smer preč z toho krátkeho úniku od stereotypov, povinností a neistot, preč z raja, s tichým prísľubom trénovať viac a prísť o rok opäť… alebo skôr???