Ahoj Vierka oficiálne Ti gratulujeme aj na našej web stránke k víťaznému hatricku na zlatej priečke 11.ročníka podujatia TriathlonAttack2025. Ďakujeme, že si si našla čas na pár odpovedí na naše zvedavé otázočky.

Iste takýto výkon vyžaduje špeciálnu prípravu a to si stále neProfesionálna pretekárka. Ako to vlastne v Tvojom živote máš ?

Ďakujem za gratulácie, veľmi sa z môjho tretieho víťazstva na Triathlon Attacku teším

1. Prosím Ta predstav sa čitateľom ...koľko máš rokov, odkiaľ pochádzaš, kde žiješ, čo Ta živí, akým športovým životom si prešla kým, prišiel 3atlon

Moje meno je Vierka Slivková. Vek sa takto na rovinu ťažko prezrádza – kto ho veľmi chce vedieť, určite si to dohľadá. Ale povedzme si rovno: „už mi dávno není třicet let“ .

Pochádzam z Brezna, tu som sa narodila a tu aj žijem. Toto mesto mi prirástlo k srdcu najmä kvôli polohe pod Nízkymi Tatrami – hory milujem a som rada, že do nich nemusím ďaleko cestovať.

Živí ma úradné prekladateľstvo. Pracujem z domu, čo je pre mňa ako športovkyňu obrovská výhoda – môžem si od práce vybehnúť na tréning, sadnúť na bicykel alebo ísť plávať a potom sa vrátiť k práci.

Športovala som vždy, aj keď skôr rekreačne, bavilo ma najmä lyžovanie, horský bicykel, prechádzky na lyžiach. Vždy som inklinovala k viacerým športom, robiť len jeden šport ma nikdy nebavilo. Od 6 do 10 rokov som plávala v oddiele, potom nám na päť rokov zavreli plaváreň. Vrátila som sa ako pubertiačka, ale už len tak rekreačne, puberta bola náročná Beh som objavila až v roku 2018, začala som pár kilometrami popri Hrone a postupne pridávala výbehy na vysielač nad Breznom. Asi rok na to som začala športovať aktívnejšie.

K triatlonu som sa dostala v roku 2019 na lokálnych pretekoch Quadrathlon Krpáčovo – a hneď som vyhrala (síce len o sekundu ). Potom som sa opakovane zúčastnila kros triatlonu v Banskej Štiavnici a postupne som tomuto športu úplne prepadla a keďže boli aj úspechy chcela som sa zdokonaliť, posunúť to na vyššiu úroveň. Od roku 2023 trénujem pod vedením Filipa Kristla a za dva roky som spravila obrovský progres – aj napriek tomu, že sa vraví, že po istom veku už zlepšenie nepríde .

Mávame spoločné tréningy, kde robíme rôzne drily a trénujeme techniku – a práve v tom vidím najväčší prínos. Technika je základ výkonu a vďaka tomu, že sa jej často venujeme, som sa zlepšila vo všetkých troch disciplínach. Rada by som túto úroveň udržala ešte pár rokov .

2. Aké miesto má skialpinizmus v Tvojej príprave keďže žijes priamo v úpäti N.Tatier a celú trať pretekov dokonale poznáš v zime i v lete ?

Skialp je moja hlavná zimná disciplína. Kedysi som veľa lyžovala a ako doplnok som sa išla prejsť na lyžiach, dnes je to naopak – a už dávno sa nechodím na skialpoch len prechádzať.Občas si aj zapretekám a ako príprava na leto je to ideálny šport. Každý, kto chodí v zime na lyžiach, pozná ten pocit, keď na jar vybehne do kopca a ide to s ľahkosťou. Tréningy sú dlhé, často viac-hodinové, väčšinou vo voľnejšom tempe – ideálne na budovanie objemu a vytrvalosti.

A mám veľkú výhodu, že bývam len 20 minút od Srdiečka, takže v zime mám „tréningové ihrisko“ prakticky za rohom.

3. Čo si v tejto sezóne absolvovala za podujatia v rámci pripravy a čo Ťa ešte čaká ?

Keďže som aj trailová bežkyňa, okrem triatlonu to boli hlavne trailové preteky v rámci slovenskej skyrunningovej série. Z triatlonov: Challenge St. Pölten, Oravaman a, samozrejme, Triathlon Attack .

Ešte mám pred sebou jeden stredný triatlon a potom sa opäť vrátim k trailovým behom a domácim skyrunningovým podujatiam. V októbri ma čakajú MS veteránov v skyrunningu v Bulharsku. A potom si už asi oddýchnem .

4. Príjem energie a tekutín je extrémne dôležitý. Ako si sa cítila počas podujatia, čo za doplnky prefereujes v hydratácii a doplňaní energie. Boli ešte časti prípravy, ktoré si korigovala od predošlého roka ?

Tento rok som sa cítila výborne – až ma to prekvapilo . Plávanie štandard – 4 minúty za babami, ale bez únavy. Na bicykli to odsýpalo, žiadna kríza, nemusela som riešiť žalúdok, nepotrebovala som cik pauzu a na behu som mala pocit, akoby som mala čerstvé nohy (teda aspoň chvíľu ). Bolo to úplne bez zaváhania a nastavila som si latku, ktorú sama neviem, či ešte prekonám.

Trénovala som podobne ako minulý rok, len som sa snažila neochorieť – vlani som mala mesiac pred Atackom Covid a hoci priebeh nebol hrozný, na výkonnosti to cítiť bolo. Čo sa týka doplnkov – snažím sa prijať 80–100 g sacharidov za hodinu. Pijem sladké nápoje, colu, nezabúdam na elektrolyty, magnézium. Na bicykli zvládnem energetické či raw tyčinky, želé, dokonca aj toast s arašidovým maslom a džemom. Na behu už iba gély a sladké nápoje.

5. Iste vnímaš iné slovenské triatlonistky napr N.Čorbovú a jej historický úspech v Nepále. Myslíš, že je možné aby vyhrala žena Triathlon Attack v budúcnosti ?

Úspech Nikoly Čorbovej v Nepále bol fantastický triatlon. – nielen pre ňu, ale aj pre slovenský triatlon.

A áno, myslím, že žena môže vyhrať Triathlon Attack. Ale hrá tam rolu veľa faktorov – štartové pole, profil trate, kto príde a kto nie. Tento rok, keby Tommy Žlnay alebo Peťo Žáčik išli pretekať inde, vyhrala by som ja. A keby Nikola Čorbová prišla sem, možno by vyhrala ona.

Triathlon Attack je špecifický dĺžkou aj prevýšením. Ja som zvyknutá na kopce a technické behy, poznám trať – čo je veľká výhoda. Na inej trati s menej technickým behom by mi chalani, ktorí skončili za mnou, nedali šancu.Osobne si myslím, že výkony žien sa síce čoraz viac približujú mužským, ale minimálne z fyziologického hľadiska budú mať muži vždy trochu navrch.

6. Opätovne gratulujem k výkonu,ako si regenerovala a budeš už oddychovať alebo čo Ta este čaká v tejto sezóne ?

Ďakujem krásne ešte raz .

Ako som spomínala, čaká ma ešte pár pretekov, takže oddychovať budem až koncom októbra.

A ďakujem aj za tento rozhovor – bola to príjemná spoveď