Odvtedy máme na spoločných pretekoch vlastný paralelný závod – nie úplne férový – a práve preto mi Mammut ani nepožičal vazelínu, vďaka čomu mám dodnes jazvu na krku.
Na preteky sme šli ako páni – karavanom, všetko vyzeralo ideálne.
Celý triatlon som ale bral hlavne ako súčasť prípravy na niečo väčšie – na Dolomiti Extreme.
Dolomity som si vybral takmer náhodou ešte v decembri, keď mi volal Milan s tým, že má zaujímavý projekt – a či si nechcem skúsiť 35 km.
Ale 35 km mi prišlo málo…
A tak som dostal chuť na svoje prvé ultra.
Trénoval som síce na triatlon, ale beh som trochu flákal. A mesiac pred pretekmi som si hovoril, že to predám.
Potom, že to aspoň niekomu darujem.
No a potom to prišlo.
Som neskutočne rád, že som do toho šiel – aj keď to bolo miestami fakt peklo.
Skončil som 126. zo 488 (z celkových 520).
Trať viedla ťažkým technickým terénom – kamene, skaly, blato, korene… a po 35. km zjazdovka, kde sa to naozaj rozbehlo.
Sergej na telefóne bol morálna opora, trasa v GPS zo Slovenska, a posledný kopec v hlave sprevádzal hlas:
„IF YOU WANT TO CRY, DO IT NOW!!!“
Došli mi gely, bežal som na občerstvovačkách a na „Italian power“ – chlieb so salámou a syrom.
Na záverečných kilometroch som do seba hodil ešte dva „gely“, sfúkol sa ako kamzík a pustil sa 4 km dole lajnu – za mnou Francúz, ktorý mi v cieli poďakoval.
Záver? Hurónsky výkrik, eufória… a výborná masáž v nových talianskych slipkoch, lebo moje sa stratili a kúpil som si náhradné. Štýlovo.
celému Crazy WoMan oddielu
trénerom a priateľom z Trinity klubu
a každému, kto mi (ne)požičal vazelínu
Nie je frajerina ísť na preteky pripravený.
s pozdravom peter
Výsledky Dolomiti Extreme Trail 2025 tu
Výsledky Grizzlyman 2025 tu
